Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


poznámky 8. ročník

24. 1. 2010

Prahory 3800 - 2500 miliónov rokov dozadu :

 -vznikli tu najstaršie časti kontinentov
 - vznik prvých živých organizmov: baktérie a sinice ( jednoduchá jednobunková stavba tela)
 - miesto kde tieto organizmy vznikli je sporné. Existuje niekoľko teórií ( 1, hlboké oceány v miestach so sopečnou aktivitou a vyvierajúci plynmi - dodnes tam žijú baktérie schopné znášaťobrovské teploty a energiu získavajú odlišnými chemickými pochodmi na rozdiel od dnešných rastlín  2, plytké moria, ktoré mali trocha iné zloženie ako dnešné , kde mohli organické látky byť bombardované UV  žiarením,...)
 

 Starohory 2500 - 542 mil. r. dozadu :

- vznikli prvé zložité jednobunkové organizmy ( s jadrom )

- vznikli prvé mnohobunkové riasy, a neskôr prvé mnohobunkové živočích ako prakoraly, pramedúzy, praľaliovky, praobrúčkavce, pračlánkonožce ( nemali pevnú schránku) .

- v dôsledku aktivyty rastlín ( riasy ) stúpol obsah kyslíka v moriach a oceánoch, táto etapa trvala milióny rokov

 

Prvohory 542 - 251 mil. r. dozadu :

- pravdepodobne zmenou zloženia morí a oceánov :agresívnejšie prostredie k  látkam ako chitín a uhličitan vápenatý sa zmenilo tak že už sa tieto látky v  nerozpúšřali a živočíchy mohli mař schránky a oporu tela - kostru, nastala explózia množstva druhov organizmov vo vode.

- v tomto období žili hlavonožce, hubky, ramenožce, TRILOBITY, GRAPTOLITY, koraly, ľaliovky. Vznkli prvé stavovce : kruhoústovce, drsnokožce ( žraloky ), ryby.

- prebiehalo kaledónske a varínske vrásnenie

- po vzniku ozónovej vrstvy ( ochrana pred UV žiarením - O3-ozón , kyslík produkujú rastliny )  mohli prejsť na súš organizmy. V močiaroch vznikli prvé kríčokovité výtrusné rastliny. Vrch ich stonky vyčnieval nad hladinu  => neskôr sa vyvinuli paprade, plavúne a prasličky,( čierne uhlie) , ktoré neskôr dosahovali obrovské rozmery ( 30 metrov ) C vznikli prvé nahosemenné rastliny ( ihličnany ).

- medzi prvých živočíchov, ktoré sa adaptovali na súš boli pavúky a neskôr hmyz. Zo stavovcov to najskôr boli rybyčo žijú na pobrežiach a  vedia dýchať vzdušný kyslík ( dnes žijúca latiméria divná - http://veda.sme.sk/c/4234411/latimeriu-divnu-objavili-pred-70-rokmi.html )   => vznikli prvé objživelníky   =>  vznikli prvé plazy.

- vznik PANGEY ( zmena klimatických podmienok z vlhkých na suché, čo umožnilo vývoj plazov) 

 

Druhohory 251 - 65,5 mil. r. dozadu :

- v moriach vznikli AMONITY, BELEMITY ( hlavonožce )

- na súši exandovali nahosemenné rastliny ( cykasy a ihličiny ), paprade už nedosahovali obrovské rozmery ( byliny )  => vznikajú prvé krytosemenné rastliny ( kvet + plod )

- etapa v ktorej nastala explózia rôznych druhov plazov. Rôzne veľkosti ( od cca 50 cm až 27 metrov ),  rôzne druhy potravy ( mäsožravce, bylinožravce, hmyzožravce ), rôzne druhy prostredia ( súš, voda, vzduch ). Koncom tohto obdobia vznikli prvé hady.

 

 - vznik prvých vtákov,  cicvcov ( malé a hmyzožravé )  a hmyz opeľujúci kvety.

- počas tohto obdobia sa pangea začala rozpadávař a jednotlivé čast kontinentov sa postupne  od seba vzďalovali => rôznorodosť druhov.

 

TREŤOHORY + ŠTVRTOHORY 65,5 - 0 mil. r. dozadu

- alpínske vrásnenie

- more : NUMULITY ( niekoľko centimetrové jednobunkovce s vápenatým obalom )

- na súši začali prevládať krytosemenné rastliny ( javor, buk, dub, figovník, magnólia, palma ) => vznikli prvé jednoklíčne rastliny ( trávy ) - trávnaté plochy- lúky

- rozvoj cicavcov a ich prispôsobenie sa rôznym druhom potravy a  prostredí ( voda, súš, vzduch ), klimatických podmienok. 

- posledné obdobie je typické striedaní dôb ľadových a medziľadových => prispôsobenie sa podmienkam ( mamut, jaskynný lev, obrovské šablozubé tigre, srsnaté nosorožce,.)

- vývoj primátov a neskôr ľudoopov => človek

 

 
Reklama